SLOVNÍKY

 

Český banícky slovník                                       Česko - nemecký banícky slovník             

Hornický slovník (1).pdf (226879)                        Česko-německý hornický slovník.pdf (111066)         

   

Banícke symboly

Hornické symboly (1).pdf (572939)

Vedeli ste, že....?

Šimon Forgáč, kapitán banských miest   1569 – 1582

            ...16. novembra 1569 sa banským mestám vo funkcii kapitána predstavil Šimon Forgáč – Supremus capitaneus partium regni Hungariae Cisdanubiarum.

            Dediny v banskej oblasti sa neraz stali cieľom prepadov martalovcov. Dňa 30.apríla 1571 odohnali od Slatiny niekoľko kusov dobytka a 3.mája chytili ľubietovského richtára, ktorý sa len s ťažkosťami vyslobodil. Forgáč už 3.apríla píše v Šuranoch list do Banskej Štiavnice, v ktorom uvádza, že novohradský beg a budínsky paša sa chystajú na prepady. Žiada, aby banské mestá ihneď poslali sto pešiakov do Pukanca.

            Jar roku 1575 bola napätá. Pravidelné sliedenie Turkov v okolí Pukanca, Krupiny, ba dokonca v údolí Štiavnice vyvolávalo v banskej oblasti strach jednak prostredníctvom lúpežných vpádov, ako aj výhražných listov. Medzi banskými mestami a kráľovským dvorom sa rozprúdila intenzívna korešpondencia. Celá hrozba spočívala v tom, že Turci začali budovať svoj tábor a palánkovú pevnosť v Drégeli. Na zhromaždení zástupcov banských miest 8.júna 1575 v Kremnici bola napísaná správa pre kráľa, v ktorej ho upozorňujú, že na okolí stále rabujú Turci, že vojsko určené na ich obranu je zle platené a kapitán Forgáč s Jánom Krušičom ich ponechávajú len na vlastné sily.

            Dňa 6.júla posiela arciknieža Karol z Viedne list do Kremnice a prostredníctvom nej vyzýva ďalšie banské mestá: „Keďže Turci nedodržujú prímerie zbraní, opevnili Drégeľ a podľa najnovších správ chcú napadnúť Modrý Kameň, alebo obsadiť dajaký iný hrad v oblasti banských miest, prikázal som hlavnému preddunajskému kapitánovi celej oblasti Šimonovi Forgáčovi z Gýmeša, aby všetkými prostriedkami zmaril úsilie nepriateľa. Prikazujem banským mestám, aby poslúchali vo všetkom, čo vám Forgáč nariadi, aby ste bez meškania povstali a zhromaždili sa s vojskom tam, kde vám rozkáže.“

            ... Turci sa ponáhľali k hradu Divín, ktorý začali obliehať. Forgáč písal zo Zvolena do Štiavnice hneď viackrát, pričom 28.júla 1575 poslal až tri listy. V ten deň vyžiadal z Kremnice všetok pušný prach....

            Pod vplyvom týchto udalostí dochádza k živej korešpondencii medzi kapitánmi dotknutých hradov či pevností, banskými mestami, najmä Kremnicou a Banskou Bystricou, a banskobystrickou komorou. Za účelom dohodnutia postupu sa v priebehu roka konajú porady zástupcov banských miest. V auguste 1575 z výročného zhromaždenia vyslanci banských miest píšu kráľovi správu o dianí v banskom okolí. V liste vysvetľujú situáciu svojho života ovplyvnenú vyhrážkami a výpadmi Turkov. Sťažujú sa, že takto sa nedá pokojne pracovať ani v baniach, ani na poli. Ak je niekto v ťažkostiach a prichádzajúca pomoc je pomocou iba na oko, tam nebýva ďaleko k zúfaniu. Ako sa ľudovo vravieva Pán Boh vysoko, pán kráľ ďaleko, len Turci sú stále na blízku a za pätami. Obyvateľstvo i jeho ochrancovia – vojaci banského okolia, aj hoci boli banské mestá pokladnicou krajiny, bez postriedkov iba živorili.

            Forgáč v banskej oblasti zotrvával ešte celý mesiac, aby konsolidoval pomery. Druhého a tretieho augusta písal listy z Vígľaša do Banskej Štiavnice. Banský dozorca Pavol Vierokl Hauptman, ktorý táboril pri Zvolene, napísal 23.augusta Forgáčovi list, že chce kremnické vojsko stiahnuť z Vígľašu, pretože nemá pre nich žold, nemá čo jesť, ani piť, ani sám nie je v stave ďalej držať vojakov, kým mu nepošle ďalší rozkaz. Keď Forgáč dostal tento list, ihneď prikázal Kremnici, aby poslala svojim vojakom na Vígľaš žold.

 

 

(prevzaté z: ELIÁŠ, Miroslav: Pod zástavou Marsa. AZ PRINT spol. s r.o., Nové Zámky. 2016. ISBN 978-80-88729-41-9. Str. 39, 45, 52, 53, 55, 56.) Kniha sa nachádza v našej spolkovej knižnici.

 

Kremnické striebro v Chráme sv. Víta v Prahe

            Od roku 1736 zdobí sarkofág s relikviami Svätého Jána Nepomuckého, patróna Čiech, v pražskom Chráme Svätého Víta striebro, ktoré darovala Kremnická banská komora. Dielo zo 112 kilogramov 82% striebra vytvoril Emanuel Fischer z Erlachu.

            Štátny ústredný banský archív v Banskej Štiavnici vystavoval v roku 2010 zaujímavý dokument, v ktorom Dvorská komora vo Viedni nariaďuje hlavnému komorskému grófovi Jozefovi Ondrejovi Václavovi von Šternbach v Banskej Štiavnici, aby zabezpečil 400 mariek 13 lótového striebra v hodnote 7 300 zlatých na zhotovenie sarkofágu, v ktorom budú uložené pozostatky - relikvie Svätého Jána Nepomuckého, patróna Čiech. Dopis bol odoslaný z Viedne 4. februára 1734.

            Je celkom samozrejmé, že hlavný komorský gróf túto úlohu splnil a striebro na náhrobok dodávala kremnická komora. 400 mariek striebra bolo vo vtedajších mierach 112kg a 13 lótové striebro znamená čistotu okolo 82%. 7 300 zlatých bolo pre porovnanie 6 ročných platov banského riaditeľa alebo 24 ročných platov banského úradníka.

            Koľko z nás už bolo v Chráme sv. Víta a nikoho ani len nenapadlo, že striebro na sarkofágu je z Kremnice, ktorá bola v tom období významným hutníckym centrom a vyrobili ho naši predchodcovia.

(skrátená verzia)

( Ing. Richard Kafka, prevzaté z www.ziar24.sk ziar.dnes24.sk/kremnicke-striebro-v-chrame-sv-vita-v-prahe-78864 a uverejnené v Montanrevue 3/2011 www.zbsc.eu/mr3-2011.php )

Najstaršia banská mapa v archíve ŠÚBA - štôlňa Michal v Kremnici

            V júni 2007 boli do Registra UNESCO Pamäť sveta zapísané banské mapy a plány archívneho fondu Hlavný komorskogrófsky úrad v Banskej Štiavnici (HKG) zo Štátneho ústredného banského archívu (ŠÚBA). Najstaršia banská mapa opatrovaná v archíve ŠÚBA pochádza z roku 1625. Je zaradená vo fonde Banský kapitanát v Banskej Bystrici a zobrazuje štôlňu Michal v Kremnici. 

 

(prevzaté z Montanrevue 1/2012, článok: Banské mapy a plány zo Slovenska v Registri UNESCO Pamäť národa, Mgr. Elena Kašiarová, riaditeľka ŠÚBA)  ww.zbsc.eu/mr1-2012.php

Kremnická technológia v Nórsku

        Zavedenie kremnickej technológie spôsobilo sociálnu zmenu v zamestnávaní detí v Nórsku, konkrétne v meste Kongsberg, keď sa hranica pracujúcich detí zo 6 rokov posunula na 12.

        V 18. storočí sa baníctvo, hutníctvo a technológia výroby drahých kovov s následným razením mincí dostali v Rakúsko-Uhorskej monarchii na skutočne špičkovú úroveň.  V tom čase, keď už v kremnickej hute bola zavedená mechanizovaná technológia tzv. spracovanie rudy v stupách (stupy boli drviace a triediace zariadenia), v Nórku bola ruda spracovávaná ručnou separáciou. Slovenský historik Jozef Vozár nazval tieto zariadenia „slovenské stupy“.  V roku 1766 sa nórsky banský inžinier Jorgen Hiort vrátil z cesty po Uhorsku spolu s kremnickým odborníkom na spracovanie zlato-strieborných rúd Ferdinandom Tomaschetzom. Táto metóda bola s jeho pomocou v Nórku úspešne zavedená v roku 1776.

 

(Prevzaté z Montanrevue 3/2012, článok: Ako sa pomocou technológie z Kremnice podarilo v 18. Storočí odstrániť/znížiť detskú prácu v Nórsku, Ing.Richard Kafka) www.zbsc.eu/mr3-2012.php

Celý článok je na tejto webovej adrese: starhuttech.blogspot.sk/2011/03/ako-sa-pomocou-technologie-z-kremnice.html